Dáša Gregerová
Dúha z odtieňov pocitov
Pamätám si ten večer. Celkom presne. Prišla som domov a nekonečne dlho hľadela na displej telefónu. Rozmýšľala som, či príde. SMS. Či zavoláš. Či Ti ju pošlem ja. Alebo jednoducho stlačím Call a... hmm, aj tak by som nevedela čo povedať... pretože také veci sa nehovoria malému zázraku techniky. Tie Ti poviem pri pohľade do očí. Nech viem odpoveď. Hneď. Vieš, ja chcem vždy všetko vedieť hneď. No možno si to na mne videl, možno si pochopil, že neviem, ako spraviť krok bližšie... a keď za Tebou hľadím do tmy a prestávam vnímať pichľavý mráz, farby tmy sa začnú rozpíjať ako keď malé dieťa maľuje vodovými farbami dúhu...